Bratislavský monorail (lanovka): Ako ďalej? / Bratislava monorail (cable car): What to do next?

Od oznámenia zámeru spoločnosti HB Reavis vybudovať v rámci riešenia dopravy v súvislosti s výstavbou zóny Nivy nový dopravný systém elektrickej dráhy (pričom sa zvažuje určitá forma monorailu alebo lanovky) prešli vyše dva týždne. Hejteri sa už vybúrili a preto je čas s chladnou hlavou zhodnotiť objektívne fakty a nájsť zásadné body, ktoré viedli k návrhu dopravného systému v danej podobe, ako aj odpovedať na otázku, ako pristupovať k projektu. 

Za dobu od oznámenia zámeru sa posunula príprava projektu, a preto bol developer schopný upresniť niekoľko základných bodov. Prvým zásadným je trasovanie. Budúca dráha by mala viesť tak, ako je zobrazené na vizualizácii nižšie, pričom východzia stanica bude v blízkosti Ekonomickej univerzity, pokračovať bude cez územie Nového Lida, kde vznikne záchytné parkovisko vo forme garážového domu a výhľadovo aj prestupný terminál medzi dráhou a železnicou. Následne dráha preklenie Dunaj východne od mosta Apollo, kde bude ďalšia stanica na niekdajšom pozemku Ryba, ktorý HB Reavis medzičasom kúpil, a zaústená bude do Chalupkovej ulice. Tu bude nateraz aj konečná stanica s ďalším garážovým domom, ako aj vstup do Stanice Nivy. HB Reavis túto dráhu predstavuje ako doplnkové dopravné riešenie pre Bratislavu, nie nosné, ktoré sa však stane súčasťou ponuky verejnej dopravy v meste. Trasu už developer technicky zadefinoval, momentálne sa pracuje na konkrétnom technologickom riešení samotnej dráhy.

Zdroj / Source: HB Reavis

Podľa informácií od developera, aktuálne sa diskutuje s viacerými spoločnosťami, pričom hlavnou témou je lanová technológia - či pôjde o jedno lano, dvojlano či trojlano, alebo či bude kabínka zachytená zhora alebo zdola. Z tohto popisu je zrejmé, že developer sa priklonil ku verzii s "lanovkou", hoci pôvodne preferoval monorail. Problémom monorailu však bolo premostenie Dunaja, ktoré by bolo pri "lanovke" oveľa jednoduchšie. Takto bude dráha vo výške zhruba 25-30 metrov, šírka koridoru pre ňu je asi 20 metrov, plánovaná kapacita je asi 3- až 4-tisíc pasažierov za hodinu. Kapacita samotných kabín by bola 10-15 ľudí, pričom počet kabín by tak dosiahol číslo 90, prípadne 30-35 ľudí s počtom kabín 40. Preverujú sa však aj ďalšie štyri varianty. Celú trasu by mal pasažier prejsť z východzej stanice až do cieľa za 8 minút. Autori myšlienky uvádzajú, že hlavnými výhodami je modularita, teda možnosť ďalšieho rozširovania siete (čo mesto podľa našich informácii napriek svojim zdržanlivým mediálnym vyhláseniam už aktívne rieši, pričom otvorilo možnosť predĺženia trasy až na Trnavské mýto), technická realizovateľnosť, odolnosť voči klimatickým podmienkam (systém by mal byť funkčný aj počas silného vetra) alebo ekologickosť. Finálna verzia projektu by mala byť čoskoro známa, aktuálne realizuje feasibility study (štúdia uskutočniteľnosti), no celkovo sa na projekte robí v spolupráci s Brastislavským samosprávnym krajom a s ďalšími dotknutými úradmi už asi trištvrte roka.

Význam danej investície developer odôvodňuje plánovaným developmentom v oblasti Mlynských Nív - len HB Reavis plánuje do zóny investovať približne miliardu eur, v rámci čoho treba rátať Stanicu Nivy, dokončené Twin City a ďalšie projekty na južnej strane ulice Mlynské nivy, ale aj budúce nové Apollo Business Centrum. Projekty však pripravujú aj ďalší hráči - SkyPark od Penta Investments, Cvernovku od YIT Slovakia, Klingerku od J&T Real Estate, ako aj ďalšie zámery - to všetko sú masívne investície, ktoré zásadne pozmenia fungovanie celého mesta. Prirodzene to vyvolá aj obrovské dopravné nároky, ktoré existujúce komunikácie a parkovacie kapacity (preto parkovací dom už v Petržalke) ani s úpravami nie sú schopné uniesť. Bolo tak nevyhnutné nájsť kapacitnejší systém verejnej dopravy, ktorý by časť záťaže odľahčil, a to čím skôr, keďže dostavba Stanice Nivy sa plánuje už v roku 2020. Aby sa procesy urýchlili, developer sa rozhodol pre systém nezávislý od mestských systémov (kvôli čomu by musel spolupracovať s mestom), ako aj požiadať o status významnej investície, čo by znamenalo prekonanie mnohých administratívnych prekážok a uľahčenie schvaľovacieho procesu, čo je v Bratislave ďalšia nástraha, keďže len udelenie záväzného stanoviska môže podľa Inštitútu urbánneho rozvoja trvať dlhšie ako polroka. Ak HB Reavis nechce okamžite po dokončení projektov v oblasti čeliť každodenným dopravným kolapsom (čo by zhoršilo jeho pozíciu pri ďalšom predaji projektov), musí konať čím skôr.

Zdroj / Source: HB Reavis

Množstvo ľudí kritizovalo projekt, od zbytočných poznámok typu "megalomanský", po racionálnejšiu kritiku, smerujúcu k otázke uprednostnenia "lanovky" napríklad pred električkou, ktorá by bola koncepčnejším, kapacitnejším a do budúcna výhodnejším riešením. Na tomto názore nemožno nič vytknúť - predĺženie električkových tratí do oblasti Mlynských Nív je kľúčovou výzvou pre dopravnú politiku Bratislavy. Problémom však je, že mesto Bratislava (teda Magistrát) žiadnu reálnu dopravnú politiku nie je schopné pripraviť. Množstvo komentátorov sa pokúšalo nájsť zmysel celého projektu nadzemnej elektrickej dráhy. Príčinou, prečo však táto idea vôbec vznikla, je absolútna nemohúcosť mesta pri akejkoľvek téme s výnimkou marketingu, čo pre developera znamená, že je nútený hľadať vlastné riešenie problému ideálne bez toho, aby do toho mesto mohlo vstupovať. Preto neplatí ani komentár Trendu, že v prípade štatútu udelenia významnej investície ide (prioritne) o precedens do budúcna, aby sa uľahčilo schvaľovanie developerských zámerov. To je len podružná téma, ktorá je však ďalším dokladom toho, že schvaľovací proces v Bratislave je neskutočne pomalý, čo mestu vôbec neprospieva. Príbeh bratislavskej nadzemky tak nie je príbehom megalomanského investora a jeho bláznivých nápadov, ani mesta, ktorému developeri nanucujú svoje predstavy. Je to príbeh chaosu, v ktorom dnešné mesto je (vlastnou vinou!), čo dosiahlo také rozmery, že developeri sami riešia problémy Bratislavy so snahou za každých okolností sa vyhnúť Magistrátu, ktorý nie je relevantným partnerom na diskusiu pre nikoho.

Ak sa teda pýtame, či bratislavská nadzemka, či už vo forme monorailu, alebo "lanovky" áno alebo nie, treba si uvážiť možnosti. Buď povieme nie, hoci nikto zatiaľ nepredložil realitou podložené dôvody, prečo by to tak malo byť, a vo výsledku dostaneme dopravný kolaps, pričom je vysoko pravdepodobné, že do r. 2020 nebude električková trať na Mlynských Nivách ani na papieri. Alebo povieme áno, a dostaneme riešenie, ktoré poskytuje akú-takú alternatívu, bude bezkolízne, ekologické, do budúcna rozširovateľné a predovšetkým, bude platené zo súkromných peňazí, čiže ak sa daný projekt ukáže ako neúspešný, utrpí tým len investor a Bratislava aspoň získa turistickú atrakciu. Nech to však už dopadne akokoľvek, celý príbeh nadzemky je výrečným obrazom úpadku, v akom funguje Magistrát mesta Bratislava.

Mapa / Map:

_________________________
After two weeks from the announcement by HB Reavis about the intetntion to build an overground transportation system (monorail or cable car), first technical details are already known. Developer has defined the corridor for the new system which will look like on the map above, connecting an area before the Economical University to the new downtown and coach station Stanica Nivy via New Lido area (where P+R parking garage and possible train terminal will be located) and Winter Harbour. Matter of discussion is now the technology of the future system, however, at the moment it seems that the developer has decided to build a cable car rather than monorail. Cable car should be composed of 90 cabins, each carrying 10-15 passengers, alternatively 40 cabins with 30-35 passengers onboard. Whole ride should take eight minutes. Overall capacity will be three- to four-thousand passengers a hour. Cable car should be operational also during the strong wind, authors of the idea claim that it will be ecological, feasible and modular solution. 

HB Reavis wants to finish the project by 2020 what means that it will need the approvals extremely soon. Because of that it applied for the status of "investment of high importance" what should make things easier. The plan is to fund it completely from the private source. Many commenters were trying to find an explanation why such kind of project was proposed, from the pointless commentaries on megalomania of the developer to more rational opinions claiming that for the city it would be better to extend the light rail (tram) system to the area instead. Altough certainly true, this approach has one problem and that's the necessity of the close coordination with the City of Bratislava which is not able to react adequately. The city has not prepared any projects or visions for any possible extensions to the new downtown what means that developer can't rely on it. Because the completion of the largest investment in the area, Stanica Nivy, is planned for 2020, HB Reavis needs to find a solution by this time if it doesn't want to face a terrible traffic problems. 

Bratislava now has two possibilities: Or say "no" to the project altough any other alternative or reality-based explanation why not was proposed, or say "yes" and we might get the project which could help to ease the situtation. If it proves to be unsuccesful, Bratislava will not face any financial consequences anyway as it is funded exclusively by the private company. One way or another, project of the monorail / cable car is a clear evidence of the incompetence of the City Hall which is not able to be a partner for any discussion concerning the future of the Capital. 

(ag)
Zdieľať na Google Plus
    Blogger koemntár
    Facebook komentár

8 komentárov:

  1. "...také rozmery, že developeri sami riešia problémy Bratislavy..." Akoze tomuto mam fakt verit? Urcite developerovi nejde o urychlenie procesov schvalovania a samotnej vystavby "noveho centra mesta" a urcite mu nejde o reklamu pre svoje projekty a zvysovanie zaujmu o lokalitu ale ide mu hlavne o problemy Bratislavy?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý deň, samozrejme, nepíšeme, že developerovi ide hlavne o riešenie problémov Bratislavy, ak sa pozorne začítate, sami píšeme, že ide o zlepšovanie si pozície pri predaji projektu po dokončení. V prípade projektu daného rozsahu však riešenie dopravy v území je zároveň riešením jedného z problémov Bratislavy.

      Odstrániť
  2. Nemôžem uveriť, že sa budeme rezignovane prizerať tomuto šialenstvu s myknutím pliec, akože "nič sa nedá robiť, máme neschopnú samosprávu".

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V čom konkrétne je to šialenstvo?

      Odstrániť
    2. Nekoncepcne zliepanie ciastkovych rieseni ad hoc (to si kazdy developer zacne riesit dopravu od svojej jednej svojej stavby po druhu svoju stavbu ako ho napadne ?) ignorovanie dlhodobych dopravnych zamerov (su vari stanica Nivy alebo Ekonomicka univerzita jedna na Gerlachu a druha na Lomnickom stite aby sme ich technicky mohli prepojit iba lanovkou ? ... elektricka ... haloo, pocul uz niekto o takom ?, ... Rieka v meste v EU, ... haloo, budeme vesat cen Dunaj lanovky ?), ... nekonecna "docasnost" a provizornornost v tomto meste, diskutabilna ergonomia a aj estika (to mame malo stlpov na biloboardy po meste ? malo drotov rozvesanych kde kade ?). Ja na to tazko najdem ine slovo. Sialenstvo.

      Odstrániť
    3. To, že magistrát je neschopný, to je fakt. Buďme radi, že tu aspoň niekto niečo navrhne. Žiaľ, neschopnosť plánovať je v našej kultúre hlboko zakorenená. Ak sa nič nerobí, všetci sú naštvaní. Ak sa niečo navrhne, všetci to zosmiešnia a zavrhnú a potom sú naštvaní, že sa nič nerobí.
      "? ... elektricka ... haloo, pocul uz niekto o takom ?, ... Rieka v meste v EU, ... haloo, budeme vesat cen Dunaj lanovky ?), ..."
      Žiaľ, k tomuto slovnému šalátu sa vyjadriť neviem.
      "to mame malo stlpov na biloboardy po meste ?"
      To je absolútna demagógia, keďže električka potrebuje oveľa viac stĺpov ako lanovka. Billboardy sú úplne iný problém(zasa len neschopnosť magistrátu). Lanovka vo veľkých mestách (vyspelých) tiež nie je žiadna rarita.

      Odstrániť
  3. Tak lanovku alebo monorail? Lietadlo ma blizsie ku vzducholodi ako ako lanovka ku monorail-u. Jedno je point-to-point nizkokapacitny pomaly nezmysel a druhe je konecne MIMOUROVNOVA HROMADNA doprava - t.j. alternativa ku kolajniciam v tuneli - vysnivanom metre.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mam pocit ,ze developeri nevedia kedy tych projektov je uz dost. V minulom clanku o lanovke (railway)som to sponul a poviem to aj teraz : ,,Uz sme si zvykli na elektricky,tak naco to menit?"

    OdpovedaťOdstrániť